Môžem dať dieťatku pribináčika? Alebo zákusok? Alebo kupovanú nočnú kašu? V mamičkovských internetových skupinách sa pravidelne objavujú otázky, či to alebo ono môže dieťatko papať.
A veľakrát čítam odpovede typu: DÁVAM MU HOCIČO alebo NEBUDEM SA NIKOHO PÝTAŤ alebo JA VIEM, ČO JE PRE MOJE DIEŤA DOBRÉ A ČO NIE. A takéto odpovede vídavam aj pri vysoko priemyselne spracovaných potravinách s kopou izolovaného cukru, zo surovín, ktoré vznikli poväčšine najprv v labáku a ktoré so skutočnými potravinami nemajú nič spoločné.
Je to, ako keby odpoveď znela: „viem, že pre moje dieťa je najlepšie, keď dostane umelo ochutenú potravinu so škrobom, cukrom, izolovanými minerálmi a vysokým glykemickým indexom, ktoré niekto roky v labáku vyvíjal a dáva ťažké peniaze za reklamu“. A dám mu to, „lebo to bolo v telke“, „lebo je k tomu samolepka zadarmo“, „lebo to jedlo kamoškine dieťa…“ (Videli ste reklamy na jablká? Alebo vajíčka? A nemyslím tým akciu v supermarkete… Prečo sa na jablká a vajíčka reklamy nerobia?)
Ak chcem dať dieťatku to najlepšie, tak:
1. si čítam zloženia, prípadne nutričné hodnoty (samozrejme, ak je potravinou skutočná potravina, zvyčajne obal nepotrebuje a ja nemám čo čítať),
2. používam zdravý rozum – ak si teoreticky viem výrobok s daným zložením doma vyrobiť, tak to je prvý predpoklad k tomu, že ho dieťaťu môžem dať. Ak ho vyrobiť neviem, tak sa zamyslím, prečo by som to dieťaťu (alebo aj sebe) mala dávať a za akým účelom to
budem(e) konzumovať,
3. pripravujem pokrmy zo základných surovín.
Stačí ísť na miesto, kde je viac ľudí/detí – ihrisko, kúpalisko, supermarket. Nadváha mnohých je v dnešných časoch do očí bijúca. A nadváhu (až na výnimky) nezískame tým, že budeme jesť základné suroviny.
Preženiem to do extrému: keď sa prejeme ľadového šalátu, nepriberieme z neho, lebo má minimum kalórií a počas dňa ešte môžeme jesť iné, výživné a kalorické jedlá… Ale keby sa prejeme priemyselne vyrobenými keksíkmi, rýchlo naplníme/prekročíme denný energetický príjem, dostaneme však do seba len prázdne kalórie a čoskoro znovu vyhladneme.
Deti majú malé žalúdky, preto by sme im mali dať čo najkvalitnejšiu stravu, to znamená základné, priemyselne nespracované suroviny plné živín (od mäsa cez vajcia až po zeleninu a ovocie). Čo sa dá, namáčajme alebo fermentujme (obilniny, strukoviny, v neskoršom veku orechy, semienka…)…
Ak dieťa nezje napríklad biely jogurt a my máme pocit, že bez jogurtu sa zrúti svet, veľakrát mu začneme dávať kúpený ochutený, lebo „taký určite spapá“. Napr. s takýmto zložením: smotana, ochucujúca zložka [cukor, jahody, glukózo-fruktózový sirup, pitná voda, modifikovaný kukuričný škrob, zahusťovadlo (pektíny), jahodová aróma, regulátor kyslosti (citrany sodné), farbivo (karmín)], jogurtová kultúra.
Čo z toho je skutočná surovina? Čo z toho si vieme vyrobiť doma? Cukor? Glukózo-fruktózový sirup? Modifikovaný škrob? Arómu? Farbivo z chrobáčikov? A my to dávame dieťatku len preto, lebo nezje „biely jogurt“? Skúsme radšej biely jogurt ochutiť skutočnou potravinou – nakrájanými jahodami a jablkovo-jahodovým pyré, ktoré si vieme spraviť doma na šporáku.
Veľakrát zaplátame zbytočnosťami dieťatku žalúdoček, kde potom nie je miesto na skutočné výživné potraviny, učíme ho na návykový cukor, čudujeme sa, že je ako zajačik duracel, prípadne mu prestávajú chutiť iné potraviny, pretože telo dúfa, že raz tie živiny do tela
dostane. A keďže jediné, čo papá, sú sladké veci, telo si pýta sladké znova a znova. A máme začarovaný kruh.
Nevravím, že sa svet zrúti, keď raz za čas spapá dieťa aj vysoko priemyselne spracovanú potravinu s cukrom. Ale kým máme dieťa doma, my môžeme robiť prevenciu. Dokonca aj keď začne chodiť do škôlky, stále ho aspoň doma môžeme ovplyvňovať my. V puberte nás asi počúvať nebude, ale v dospelosti bude väčší predpoklad, že sa vráti k tým základným výživným potravinám, na ktorých vyrastalo.
Nepíšem o deťoch, ktoré majú rôzne zdravotné obmedzenia alebo sú absolútni nejedáci, ale všeobecne. A nepíšem to ani preto, aby som mamy zneistila. Každá robíme to najlepšie, čo vieme. Ale keď niekedy nebudeme vedieť, či danú potravinu áno alebo nie, skúsme sa zamyslieť, do akej miery je skutočná a či slúži na vyživenie telíčka alebo iba na zaplnenie bruška.
Napsal/a: Lucia Folder Földešiová
