Poznáte rodičov, ktorý stratili svoju ratolesť a neviete ako sa máte zachovať a správať voči smútiacej rodine? Nehovoriť o bolestivých témach nie je východiskom!
Na týchto pár riadkoch je spísaných niekoľko rád…
Akými prívetivými slovami sa odporúča postihnutým rodičom pomôcť a akými ich naopak môžte zraniť?
Povzbudzujúce slová:
je mi to veľmi ľúto
musíš prežívať veľmi ťažké obdobie, musí to byť veľmi ťažké pre Teba/pre Vás
som tu pre Teba, máš chuť mi všetko vyrozprávať?
myslel som na Vás často, a pýtal sa sám seba, ako sa máte v tomto ťažkom období
nechaj si na všetko čas
neviem, čo Ti mám povedať a ako Ťa potešiť, musí to byť veľmi veľká bolesť, čo prežívaš
nechápem prečo sa to muselo stať
cítim a smútim s Vami
chcel by si mi porozprávať o Tvojom bábätku
čo môžem pre Teba/Vás urobiť
nemaj zábrany plakať, naopak obom nám to spraví dobre
Frázy a konania, ktoré rodičov často môžu veľmi zraniť:
ignorácia smútku rodičov; správať sa, akokeby sa nebolo nič stalo, hoci vieme o tom, že bábätko očakávali alebo vieme, že mali dieťatko/deti
chlácholiť rodičov a zabávať ich hlúpymi historkami, s cieľom, že prídu na iné myšlienky a budú sa cítiť lepšie
príliš dobre mienené slová ako napríklad: buďte radi, že sa to takto skončilo, buďte radi, že už máte aj iné zdravé deti a pod.
posudzovať a odcudzovať pocity a konania smútiacich rodičov
nútiť ich do nejakých aktivít (napr. neseď tu a rob niečo; choď na vzduch, to Ti urobí dobre a pod.)
chlácholiť rodičov a odvracať ich od reality, t.j. pomáhať im tým, že niekto za nich potrebné veci vybaví (spratanie detských vecí a pod.) – následkom toho je, že postihnutý potrebuje o veľa dlhší čas na vyrovnanie sa so svojim zármutkom a jeho akceptovanie
ukrývanie radosti a šťastia zo svojich vlastných detí pred postihnutými rodičmi (namiesto toho sa vedú rozhovory o tom ako deti hnevajú, koľko starostí je s nimi a pod.)
S podobnými frázami sa rodičia zväčša stretávajú:
chvala Bohu, že dieťatko zomrelo ešte predtým než si ho riadne spoznal
lepšie teraz ako keby umrelo neskôr
ste ešte mladí, ešte budete môcť mať veľa detí
vďaka Bohu, že už máte zdravé deti
buďte radi, dieťa mohlo byť postihnuté
môžeš byť rada, že sa tebe pri pôrode nič nestalo
je to tak lepšie
bola to Božia vôľa
neplač už toľko, život ide nejak ďalej
otec dieťatka sa určite často stretne s frázou – teraz musíš byť silný a byť žene oporou
„>Dlouho jsem přemýšlela, jestli tento text na stránky zařadit, protože smrt dítěte patří mezi „věci, o kterých se nemluví“. Tím, že se budeme tvářit, že se takové věci nestávají, ale nepomůžeme tomu, aby se stávat přestaly, proto jste si tento text mohli u nás přečíst.
Více informací na toto smutné téma najdete na stránkách nazvaných
Anjeliky, odkud pochází i tento úryvek.
Napsal/a: redakce (Petra)
Odpovědi, názory, dotazy, postřehy čtenářů (2 vyjádření)
Pěkný článek a pro maminky je to určitě velká bolest,ztráty dítěte.člověk míní,příroda mění.
Petro, děkuju za článek, kolegyně z práce otěhotněla půl roku po mně, o miminko asi ve čtvrtém měsíci přišla. Dodneška pořádně nevím, jak se k ní mám chovat – ona to sice bere tak, že se to asi mělo stát, že něco nebylo v pořádku, ale pořád se cítím provinile, že my máme Tomáška a že jí to to její miminko“ připomíná… Radši jsem se jí jako těhule a i teď s prckem moc neukazovala.
Škoda, že jsem na tenhle článek nenarazila tehdy, možná bysme se tolik neodcizily…