Na oddeleni so spustou hraciek a krasnou vyzdobou mi kazali cakat na doktorku. A tak som cakala. Prisla asi 40 r pani, pozrela do dokladov – aaaa cudzinci. Kde je problem? Pretoze ovladam taliancinu, v jej materskom jazyku som jej vysvetlila, co sa deje. Odmietla ho osetrit so slovami: ved nie je na tom tak zle, ked vladze stat a rozpravat. Tak som sa do nej pustila, co to ma za jednanie, ze jej povinnostou je dieta prezriet. Nakoniec mi podala teplomer. Maly bol nervozny, vedela som ze pod pazuchou ho nebude drzat, tak som ju poprosila, ci nema niekde lehatko, aby som mu mohla zmerat teplotu v zadocku. Na to sa na mna oborila, co to ma znamenat, ze este nedrzi teplomer pod pazuchou. Navela navela, az som sa doziadala lehatka a teplomer ukazal spominanu teplotu. Sestricka nam doniesla kvapky – naozaj kvalita – zabrali hned, lekarka predpisala lieky, informovala ma o tom, ze mam ist po lieky do mesta vzdialenom 30km. Tak aj bolo.
Maly vyzdravel, tak som sa rozhodla ist k detskemu lekarovi na vstupnu prehliadku. Pozrela som si ordinacne hodiny a vosla do cakarne. Dvere otvoril sympaticky muz okolo 35-36 rokov. Spytal sa ma co chcem. Vysvetlila som mu, ze moje dieta je alergicke, dlhodobo berie zaditen – kazdy den, doniesla som lekarsku spravu – samozrejme po latinsky, s tym, ze by som mala ist k alergologovi tu v taliansku, aby predpisoval mojmu dietatu obdobne lieky /aj tie som mala so sebou/ a okrem toho som ho ziadala aby ma poslal na ortopediu, pretoze k jeho vyvinu – je to hypertroficke dieta, sa mu kolienka zacali davat k sebe a nechodil rovno. Nato sa na mna oboril, co to ma co znamenat, neni sme objednani, vsetky slovenske lieky vyhodit, nasa alergologia je ako stare carodejnictvo, ze ked bude mat ozajstne problemy, mam sa objednat. A nohy ze sa vyvijaju do 8 rokov, tak ze mam prist potom, ak bude mat problem.
No to uz som nevydrzala a zcista jasna som mu do oci povedala, naco robi tu pracu, bud ma negativny postoj k detom alebo k cudzincom. Otocila som sa a zapleskla za sebou dvere.
Zavolala som domov svojej lekarke, alergologovi, pre maleho mam zasobu liekov doma, pri probleme to riesim cez telefon a modlim sa aby sa mu nieco vaznejsie nestalo.
Okrem toho mi prisiel predvolaci listok na ockovanie tu v taliansku. Dostavila som sa na urcenu hodinu, tam nachystane 4 iniekcne striekacky a lekarka mi oznamila, ze mi zaockuje maleho. Nato som jej ukazala jeho detsky ockovaci preukaz a zdravotnu kartu, s tym, ze je riadne ockovany. Nie, nie a nie. Len preockovat a preockovat. A riadne sa ma teda dotklo, ked mi povedala, ze ludia z krajin, ako my, prenasame choroby, zltacku a podobne. No a to uz som zas mala dost, lebo to ze nas beru za chudakov, ktori nemaju nic – ktori nic nevedia – to uz mi dalo ozaj zabrat. Zabranila som jej v tom, vzala maleho za ruku a povedala som jej, ze ak sa to nevyjasni /lebo sme v unii, t.j.mame obdobne ockovacie latky, zdravotnictvo na dobrej urovni atd/, tak sa budem stazovat na nasom konzulate. O 2 dni mi prisla kontrola z hygieny. Pozreli byt, medzicasom som ho dala do poriadku, zabyvali sme sa. Popytali sa ma par veci, kukli do chladnicky, do skrin, na wc… Ked odchadzali, ospravedlnili sa so slovami – maloktora talianska domacnost je takto sterilne cista… Tak maleho obislo ockovanie.
Zacala som upratovat u manzela v robote. Pri dvihani kovovej stolicky mi padol cely spodok na nohu – su to velmi masivne slolice – myslela som, ze mam dolamany priehlavok. Tak som ledva dosla domov – autom – noha stiahnuta v teniske. Ked som sa vyzula – vtedy som myslela, ze minimalne dva mesiace nestupim na nohu. Mala som na navsteve svokru. Manzel ma vzal do nemocnice, na pohotovost – lebo bolo vecer 11 hodin. Odniekial vykuzlil vozik, a cakali sme. O pol 4 rano nas konecne zavolali dnu. Lekar mi kazal vylozit nohu na stolicku – no otvorena zlomenina to nieje, podal mi sacok ladu, o tyzden na urgentny rentgen. Dovidenia. Bez slov a so slzami v ociach sme isli domov. Svokra mi nohu zabalila do handry so SLOVENSKYM octom, do rana bola noha cierna – ale chvalabohu po 4 dnoch sa to zlepsilo, ze som nakoniec nesla ani na ten rentgen.
No a posledny zazitok zo zdravotnictva – beriem hormonalne injekcie 1 za mesiac. Moj gynekolog mi ich napisal s tym, ze napisal po latinsky – medzinarodnou recou lekarov – preco ich potrebujem a ako casto a v akej davke si ich mam dat pichat. Prisiel den D, na pichanie iniekcie. Moj muz nebol schopny mi ju pichnut, vtedy mal este obavy, tak som zas isla k lekarke. Sestricku nema. Ona mi ju nepichne, lebo to nieje v jej naplni. Chodte na pohotovost. Tak som isla zas na pronto soccorso v nadeji, ze aj ked zaplatim, tak ju dostanem. Tam ma odmietli, ze od lekara nemam papier. Nas bol nanic, musi byt od gynekologa. Talianskeho. Tak som sa isla dat objednat. Bolo 7.1.2005 objednali ma na 27.11.2005. Tak zostala len jedna moznost. Sukromne lekarske centrum. O tyzden ma predvolali ku gynekologovi. Popytal sa ma kde je problem, ockom hodil na papiere a injekcie, vzal mi papstery a vypytal si 223 eur. Ze vysledky budu o tyzden, ze potom budeme pokracovat dalej v liecbe, on mi nasadi lieky a tak…
A tak sa z mojho manzela stala zdravotna sestra, ktora mi picha 1x mesacne a zadarmo injekciu.
Na Slovensko chodim dost casto, vzdy sa davam do poriadku tam. Vazme si nasho zdravotnictva, ci v Cechach, ci na Slovensku. Sme na podstatne vyssej urovni socialnych sluzieb a zdravotnictva. Vydrzim este rok a pol a potom HURRA DOMOV. IBA TAM SME NAOZAJ PLNOHODNOTNI OBCANI, S VYSOKYM STANDARDOM SLUZIEB, SKOLSTVA A ZDRAVOTNICTVA.
VELA STASTIA OSTATNIM, KTORI SU V ZAHRANICI. LEBO IBA TEN, KTO TAM ZIJE, NAOZAJ POCHOPI, ZE V CUDZINE ZOSTANE NAVZDY CUDZINCOM, BEZ RODINY, OPORY.