Ahojte!
Dva týždne ubehli ako voda, tak sa môžem vrhnúť do pokračovania…
Možno vás prekvapilo, ako som reagovala na tehotenký test. Ale ja som úplne vypustila myšlienky na mimi… preto som bola prekvapená z toho výsledku. Dokonca som mala pocit, že to musí byť omyl, ale keď som začala počítať…No nepríjemný pocit, ktorý som mala, bol opodstatnený, pretože toto zistenie neveštilo nič dobré. Aby som to vysvetlila, krvácanie mimo cyklu… no jednoducho som z toho všetkého bola zmatená. Veď som predsa normálne odmenštruovala!
Hneď som kontaktovala doktorku, s ktorou sme to všetko prebrali, a po základnom vyšetrení mi len potvrdila moje obavy.
Sama mi na rovinu povedala, že predo mnou nebude nič obalovať do pozlátka, veď aj tak som z odboru a viem si spočítať dva a dva.
Takže jej predbežný záver znel: buď to sa začína samovoľný potrat, alebo sa potvrdia moje obavy a bohužiaľ to bude mimomaternicové tehotenstvo. Absolvovala som ďalšie vyšetrenia v nemocnici a dotyčná doktorka ma ukľudnila, že je všetko OK, že tehotenstvo je zdravé a v maternici, a že to krvácanie nie je nič mimoriadne a podľa jej názoru ani silné. Dokonca mi na sone ukázala gestačný váčok, určila dĺžku tehotenstva: 4+5tt.
Keď som odišla z nemocnice, padla na mňa obrovská úľava, a jednoducho som sa rozplakala.
Výsledok s nemocnice som konzultovala so svojou doktorkou, ktorá ma ale uzemnila, a povedala mi, že sa nejde so mnou tešiť, že si musíme počkať, ako sa to bude ďalelej vyvíjať. Takže som každý druhý deň absolvovala odber krvi, aby sa sledoval nárast HCG.
Prvý týždeň som chodila do práce, ale únava bola veľká, takže som nakoniec zostala doma.
Ďalšie 2 týždne som strávila doma v kľude a samozrejme v radosti! Všetko sa vyvíjalo dobre.
A moj manžel? Ten keby mohol, tak by snáď za mňa dýchal! Boli to nádherné dni, prebúdzala som sa s myšlienkami na ten zázrak, nikdy som nezabula pozdraviť bruško, a manžel ten vždy chodil a hladkal mi bruško… už vymýšľal a kombinoval, riešil čo a ako.
Bola to prvá dobrá správa po smutných udalostiach v rodine.
Udalosti ostatných dní nebudem popisovať.
Zhrniem to v skratke: po 3 týždnoch mi bolo potvrdené mimomaternicové tehotenstvo, dotyčný lekár nechcel veriť tomu, že nejaký doktor si trúfol označiť moje tehotenstvo za zdravé, keďže na sone bolo jasne vidieť cystu a tekutinu v brušnej dutine.
Spomínaný gestačný váčok? To bol pravdepodobne fatálny omyl doktorky, ktorá si ho pomýlila s cystou.
Potom to už išlo raz-naráz, vyčistenie maternice a operácia, kde mi bol odstránený vajcovod.
Samozrejme, že od samého začiatku to bolo mimomaternicové tehotenstvo.
No a v nemocnici som sa nedopátrala odpovede, ako mohlo prísť k takému omylu. Odpoveďou mi bolo, že nikto nič nevedel.
Čo k tomu dodať?
Bol týždeň pred Vianocami, moje najmilovanejšie obdobie… a ja? Strávila som ho v posteli… sklamaná.
Do dnes som rada, že som mala pri sebe Zoe, ona všetko prežívala so mnou. Vycítila svojím zvieracím inštinktom, že nie som v pohode, preto so mnou len ležala a nechala sa hladkať, trpezlivo počúvala moje povzdychy.
Možno si pomyslíte, že nie som normálna, ale ja to všetko beriem ako jednu obrovskú životnú skúsenosť.
Od mnohých som počúvala rady, že by to riešili cez právnikov, pretože som prakticky bola ohrozená na živote. Každou hodinou to mohlo prasknúť.
Sama moja gynekologička z toho bola na prášky. Okamžite si žiadala vysvetlenie od primára.
Ja som to nakoniec nechala byť. Chcela som mať od všetkého pokoj.
Na záver už len poviem, že to nie je všetko. Moja cesta za šťastím ešte nekončí…
Vierka S.
