Ahojte dievčatá, možno sa na mňa už nepamatáte, a možno si niektoré z Vás na mňa spomenú… Stretávali sme sa tu spolu minulý rok, a ja som Vám vyrozprávala svoj príbeh, príbeh o čakaní na mimi. Vierka – čakateľka… spomínate si?Cítim, že som Vám dĺžna takú záverečnú bodku /tečku/, tak si dovolím ešte pár riadkov.
Ubehlo pár mesiacov a je to tu! Som Vierka – tehuľka.
Tak sa to podarilo! A ako to už život vie zariadiť, tak som otehotnela v čase keď som to namanej očakávala a bola som z toho poriadne šokovaná. Žiadne radostné výkriky, výskoky, objatia sa nekonali. Len som nemo zírala na testovací prúžok a nechápala.
No a po prvotnom šoku sa dostavil pán STRACH.
Nechcem sa dlho rozpisovať, ale tie prvé 3 mesiace boli nekonečné, a ja som skôr ako radosť pociťovala nekľud. Mnohé z Vás si teraz pomysleli, že nie som normálna. Áno ja viem, ale je to tak. Ten strach z toho, že to nedopadne sa asi nedá racionálne vysvetliť, pochopí to snáď len ten, kto niečo podobné prežil.
Ale všetko som prečkala a keď som videla na ultrazvuku to malé, ako si tam lebedilo, poviem vám to bol tak silný zážitok! Ja som sa dala do kľudu, aj keď priznávam, obavy tam niekde vo mne driemu.Tých sa už nezbavím.
Teraz som v 18- tom týždni, čaká nás ďalší ultrazvuk, ale hlavne čakáme, kedy sa nám malé prihlási….Užívam si to nepoznané, je to neopísateľné- nevedieť čo očakávať od prvých pohybov, aké to asi bude?
Pomaličky s manželom riešime výbavičku, ja si vypletám dupačky, ponožky, dečku do postieľky…
Apropó – manžel.
Ja som bola zo zistenia, že som tehotná v šoku, on úplne v pohode a s humorom.
Na moje oznámenie: miláčik, asi budeš otecko…. odpovedal: Koho si stretla? S kým si sa rozprávala? Kto Ti čo nakecal?
No hahaha, srandičky, samé srandičky!
Ale dal si jeden závazok. Do pôrodu sa neoholí.
Zistili sme, že sa naposledy oholil asi v čase, keď som otehotnela, a on si povedal, že to vydrží až do pôrodu.
Tak nám držte palce, aby sme to obaja prežili….
Vierka
