Ahojte milé mamičky – čakateľky!
Volám sa Viera a aj ja patrím medzi ženy, ktoré sú rodinne založené a túžia po miminku.
Dostala som ponuku napísať pár riadkov o svojej ceste k vytúženému miminku, po prečítaní niekoľkých článkov na VD som sa rozhodla, že ju využijem.
Mám 29 rokov a na tehotenstvo bohužiaľ stále čakám…
S manželom sme spolu už 10 rokov a celý náš vzťah sa nesie v krásnej harmónii a porozumení. Samozrejme, že ma občas naštve – veď to všetky dobre poznáme. Ak chlapovi niečo sadne na nos, tak je snáď koniec sveta…
Náš vzťah dopĺňala aj fenka Zoe. Prežili sme s ňou nádherných 7 rokov.
Musím sa pochváliť, na môjho chlapa mám už aj papiere… hoci svadba sa konala po neskutočných 7 rokoch spoločného života.
Dá sa povedať, že sme boli mladomanželia-veteráni… v porovnaní s dnešným moderným trendom vziať sa po 3-6 mesiacoch známosti.
Keď sme to oznámili rodine, na jednej strane sa ozvalo: NO KONEČNE!!! a na druhej: SI TEHOTNÁ?
Reakcie našej rodiny nás pobavili… pretože vlastne celá tá vec okolo svadby bola netradičná.
Svadbu sme dohodli v aute – na ceste z dovolenky… a o ruku som žiadala ja svojho drahého.
Chudák, ten keď nechcel, aby sme mali nehodu, tak radšej súhlasil.
Nakoniec, aj keď pre nás svadba bola len akousi formalitou, bol to nádherný deň, a aj celá noc. Tancovalo sa až do rána do 6. hodiny…
Ja som bola šťastná, že mi všetko vychádza tak, ako som chcela.Totiž, chcela som sa vydať z lásky a nie preto, že by som musela… a tiež som si chcela užiť 1-2 roky manželského života. No a potom hurá… mala sa konať príprava na mimi.
Všetko bolo fajn a aj na miminku sme nakonec začali pracovať oveľa skôr, ako sme plánovali.
No a po pol roku práce sa na testovaciom prúžku objavili dva prúžky!
Čo všetko sa potom udialo, napíšem zase v ďalšom príspevku…
