Čo ma ešte trosku zarážalo keď sme sa bavili o malej neteri, že tu nikto deťom nekontroluje kĺby a deti chodia len na povinné očkovania. Žiadne poradne pre novorodencov apod.
Keď sme sa presťahovali s priateľom do vlastného prenájmu, bavila som sa s našou domácou trosku o lekároch a vcelku som sa pobavila. Ona má preventívne zajednaný termín na prehliadku každý mesiac, ak by náhodou niekto s rodiny bol chorý. Pretože tu ak nemáte termín, musíte čakať, kým vás objednajú… chi… škoda, že chrípka nepočká.
Ona mala teda tiež peknú historku. Jej syn si narazil prst a na termín čakali dva týždne u family doktora. Ten ich samozrejme poslal na röntgen k špecialistovi. To trvalo ďalší týždeň a keď sa konečne dostali k liečeniu prsta, zistili, že bol zlomený… samozrejme už zle zrastený… takže lámať apod… Ponaučenie… vždy maj v rezerve „appointment“.
Moje tehotenstvo… keď som na narodeniny prišla na to, že už sme traja (7.12), tak som si vravela, že počkám ešte chvíľku a pôjdem ku gynekológovi, keď už bude môcť robiť aj sono… No to som ešte nevedela, čo ma čaká 🙂
V polke decembra sme si teda volali priamo ku gynekológovi na schôdzku. Tak tam ma rovno pekne poslali, že musím mať odporúčanie od family doktora a papiere na to, že som tehotná. Ok. Tak som si našla doktora. Tam som sa dostala 13 januára, a už poučení sme rovno objednali aj sono a krvné testy, nech je všetko u gynekológa hneď. Ako sme mali termíny, tak sme sa chceli rovno objednať ku gynekológovi, aby som nemusela dlho čakať 🙂 hahaha….. bez doporučenia a potvrdenia tehotnosti od family doktora to nejde. Ok… aspoň som videla bábätko mávať a hýbať sa…… určite je vám jasné, že som si tam pekne poplakala a tešila sa z fotočky…. (fotka za 80$). Tak som sa konečne tešila na gynekológa (aj keď sa vlastne niekedy nie je na čo), že bude mať krvné testy a sono a že mi niečo povie. No termín nám dal na 15.2. To som sa začala pomaly hnevať. 16 týždňov tehotná bez toho, aby sa na mňa bol ochotný lekár pozrieť v civilizovanej krajine. Keby som bola v Kambodži, tak sa s tým akosi zmierim. Hlavne keď človek číta všetky tie články a diskusie, čo všetko sa kde môže stať, a moja nastavajúca panika, čo keď by náhodou a ja nemám ani termín. Našťastie tí hore stoja pri nás. Ale dopadla som, ako skoro všetky tehuľky v tejto zime, s teplotami a samozrejme bez možnosti ísť k lekárovi, pretože mal voľný termín o dva týždne… čo som akurát pekne poďakovala, že to už snáď budem zdravá.
Konečne prišla moja prvá návšteva u gynekológa. Aj keď som sa trošku hnevala, že sono a krvne testy sú mesiac staré, a keďže tu lekár nemá v ambulancii sono, tak sa na „mňa“ vlastne ani nepozrie.
Lekár mi najprv vysvetlil koľko a kedy mu mám zaplatiť a koľko bude stáť nemocnica a pôrod. Pokiaľ na ďalšiu prehliadku nezložím polovicu jeho odmeny (500$), tak ma ďalej nebude ošetrovať a pošle ma spať k môjmu family doktorovi. Povedal, že môžem robiť všetko, čo chcem a čo mi dovolí telo. Zmeral mi tlak. Počúval srdiečko bábätka. Bežná vnútorná kontrola, plus výter kvôli zisteniu infekcie. Pýtala som sa ešte na teploty, pretože som zrovna už skoro dva týždne bola v horúčke 37,5 na čo mi povedal, že to je v pohode a nič sa nedeje, na mojich schudnutých 8 kg oznámil, že to priberiem.
Som trosku sklamaná, pretože mi vlastne nič nevysvetlil. Keď niekde čítam, že kočkám už pri 4 kilách dolu robia poplachy a hrozia „kapačkami“ a mne pri mojich 8 kilách len mávnu rukou a to že ešte v tom čase som stále nemohla poriadne ani jesť, pretože som stále blinkala, nikoho ani len nezaujímalo. Lekár bol hrozne zlatý a bolo vidieť, že má už čo to za sebou a je odborník, ale poznáte nás ženy… akosi sa neuspokojíme iba s milým pohľadom a tým, že je všetko ok. A ďalšia perlička mojej návštevy bola, že vlastne ani u seba nemal moje sono a testy. Takže viac-menej to boli vyhodené peniaze do vzduchu (200$)…. až na tú fotočku….. z tej sa tešíme, aj keď bola dosť drahá 🙂
Pri všetkých informáciách, ktoré mam z Čiech a Slovenska a to, čo čítam v diskusiách, sme sa rozhodli ísť porodiť domov. Jednak kvôli starostlivosti a jednak trošku zo zodpovednosti. Keďže my tu musíme všetko platiť. Akosi zarobiť na ten pôrod sa dá, ale vážne tak na ten jeden deň v nemocnici a domov (je to tak mesačná výplata). Mám obavy, keďže je to moje prvé bábätko a človek nikdy nevie, čo sa môže udiať, a hlavne kedy. Strašilo ma aj to, ak by sme museli zostať v nemocnici 10 dni, tak na to môj muž bude zarábať ešte roky….
Ale asi hlavne som si to uvedomila, keď tehotná kamarátka na Slovensku spadla a jej lekár jej hneď prikázal prísť a pozreli sa na miminko, či je všetko v poriadku priamo u neho. Keby sa to stalo tu mne, tak sa asi zbláznim starostami, pretože by som určíte na ten deň nemala „appointment“ a sono tu je len v špeciálnych klinikách, nikdy u žiadneho gynekológa.
Myslím, že nech sa o našom zdravotníctve vraví a píše čokoľvek, sme ešte stále niekde inde s tým, čo pacienti dostanú poskytnuté. Ok, možno v nemocnici nie je dobrá strava a postele sú staré, ale možnosť ošetriť a upokojiť vás, vám nikto neodmietne.