Ela (7r.): Mama, baby v škole hovorili, že musíš brať nejaké lieky, ak nechceš mať dieťa.
Ja: No, hej, ak chcú mať ľudia sex a nechcú mať dieťa, je to jedna z možností, ale sú aj iné spôsoby.
Ela: Aha, takže keby som ja mala sex s kamoškami, tak môžem mať dieťa?
Zdržím sa smiechu… 🙂
Ja: Nie. Dieťa môžu mať len muž a žena. Dve ženy alebo dvaja muži môžu byť frajeri, môžu sa ľúbiť, ale dieťa spolu mať nemôžu, to nie je možné. Tak to príroda zariadila. Dieťa môžu mať iba samec a samica.
Ela: (smiech) To akože ty si samica?
Ja: Hej, som ľudská samica. To je jedno, či je to človek, pes alebo mačka, dieťa môžu splodiť vždy len samica so samcom.
Ela: Ale v niektorých krajinách môžu mať dvaja chlapi alebo dve ženy svadbu, že? V Amerike napríklad.
Ja: Hej, v niektorých krajinách môžu, trebárs aj v Holandsku. U nás je to zakázané…
Takýto rozhovor prebehol u nás doma niekoľko rokov dozadu. Dosť som sa pobavila. Moja vtedy len 7-ročná dcéra už chodila domov s takýmito hláškami a otázkami. 🙂
Bolo to v tom istom období, keď nám s úškrnom oznámila, že už vie, čo to je sexovať. Vraj to počula od šiestačiek v škole. Najkrajšia bola ale scéna o pár týždňov neskôr. Všetci traja sme spolu oddychovali po víkendovom obede a Ela sa nás zrazu pýta: „A vy ste niekedy sexovali?“
Po mojej kladnej odpovedi dostala Ela taký záchvat smiechu, že ju to položilo a váľala sa v kŕčoch na posteli. Bola fakt podarená a my sme sa nasmiali tiež, ale na nej. Bolo to milé.
Tak som si vtedy uvedomila, že sa to nezadržateľne blíži, že otázky na podobné témy budú pribúdať. A došlo mi, ako veľmi sa na to teším. Teším sa, ako ju budem sprevádzať obdobím, kedy sa z dievčaťa stane žena. Teším sa na naše rozhovory o sexe, prvej menštruácii a podobných veciach.
Som hrdá na to, že mám s dcérou vzťah, v ktorom sú takéto dôverné rozhovory samozrejmosťou a otvorene sa porozprávame o čomkoľvek.
Verím, že bude lepšie a bezpečnejšie, ak bude čerpať informácie odo mňa a spolu budeme skúmať všetko nové, čo so sebou dospievanie prinesie. Nech nie je odkázaná na informácie od neskúsených spolužiačok alebo z Brava (ak ešte existuje), ako to bolo u mnohých z nás.
Z vlastnej skúsenosti, ale aj skúseností žien v okolí viem, že takýto vzťah s mamou nie je samozrejmosťou. Skôr naopak. Ak sme samé nemali to šťastie a s mamou veľmi dobre nevychádzame, prípadne je to na úrovni „znesiteľné“, len veľmi ťažko vieme pri vlastných deťoch, ako vybudovať láskyplný vzťah, v ktorom hrá dôvera hlavnú rolu.
Myslím, že ak chceme dôverovať dieťaťu, chce to celkom veľkú dávku odvahy. Potrebujeme odvahu uveriť tomu, že dieťa nie je len „malé, hlúpe“ dieťa, a že v živote nič nedokáže, ak mu nebudeme stále stáť za chrbtom a donekonečna mu radiť, mudrovať a smerovať ho tam, kam si myslíme, že by malo ísť.
Ani pre mňa nie je toto ľahká úloha, ale snažím sa. Určite to nie je dokonalé, no viem, že robím pre to maximum a náš vzťah je dostatočne otvorený na to, aby sme spolu mohli riešiť naozaj čokoľvek. Dôvera má byť samozrejme obojstranná, dnes sa pozrieme na to, ako môžeme podporiť dôveru od dieťaťa smerom k nám.
Budem nadšená, ak vás tento článok inšpiruje a pomôže vám sa aspoň o krôčik posunúť k tomu, aby ste budovali dôveru medzi vami a vašimi deťmi. Ja osobne ju považujem za absolútny základ akéhokoľvek vzťahu, na ktorom potom môžeme stavať ďalej.
Držím vám palce a želám veľa odvahy.
