Uhryznutie hadom-prvá pomoc

Rubrika: Tipy pro zdraví

1218746_eastern_milk_snake_1Všeobecne vývoj stavu člověka po uhryznutí hadom závisí od nasledujúcich faktorov:

1. Kvalita jedu – rôzne hady majú rôzne druhy jedu, ktoré fungujú na inom princípe. Hadí jed je vlastne zmes mnohých biologicky aktívnych látok a jeho zloženie a účinnosť se líši podľa veku hada, ročného obdobia, oblasti výskytu a stavu výživy hada…


2. Množstvo vstreknutého jedu – neplatí, že při každom uhryznutí sa musí do rany dostať jed, had ním často šetrí, alebo ho nemá dostatok v zásobe, veľký had pravdepodobne uvoľní viac jedu atď.

3. Miesto vstupu jedu do tela – miesto uhryznutia je dôležité preto, lebo ovplyvňuje to, ako rýchlo sa jed dostane do krvného obehu a rozšíří po celom tele. Samozrejme platí, že čím rýchlejšie sa rozšíří po tele tým horšie. Logicky z toho vyplýva, že uštipnutia na trupe, hlave a krku sú horšie ako na končatinách.

4. Stav organizmu postihnutého – celkový zdravotný stav . Nie je jedno či had uhryzne dospelého muža alebo 2 ročné dieťa. Obeť može byť alergická na zložku hadieho jedu alebo na sérum proti hadiemu jedu.Dôležité je aj či nebolo prítomné ochorenie srdca a ciev.

5. Kvalita prvej pomoci a dostupnosť definitívnej liečby – v zásade platí, že technika prvej pomoci sa čiastočne líši podla toho, aký druh jedu účinkuje, preto je rozumné informovať sa o spôsobe prvej pomoci pri uhryznutí hadom v konkrétnej zemepisnej oblasti. Príznaky otravy hadím jedom sa líšia podľa druhu jedu.
V Európe (populácia cca 730 miliónov ) je ročne uhryznutých hadom cca 25 000 osob a z toho sa u 8000 ľudí rozvinú príznaky otravy hadím jedom. Asi 90% ľudí s príznakmi otravy je hospitalizovaných. Na následky uhryznutia hadom zomrie v Európe asi 30 ľudí.
Jedovaté európske hady vo voľnej prírode sa radia do čeľade zmijovité a druhy Vipera berus, Vipera aspis, Vipera ammodytes, Vipera latastei nepatria k tým najjedovatejším.

Jed zmijí typicky obsahuje väčšie množstvo látok – proteáz, ktoré rozkladaju bielkoviny (proteíny), spôsobuje preto príznaky ako bolesť, silný lokálny opuch a odumretie tkanív, krvácanie z porušených ciev, poruchy zrážania krvi. Smrť nastáva následkom zrútenia krvného obehu.
Jed kobier obsahuje hlavne neurotoxíny látky, ktoré znemožňujú činnosť svalstva a spôsobujú jeho obrnu. Ďalšie príznaky sú poruchy videnia, ťažkosti s dýchaním, poruchy citlivosti tela. Smrť nastáva následkom udusenia, lebo obeť nemôže používať dýchacie svaly.
Aby to nebolo také jednoduché, niektoré zmije majú jed, ktorý okrem proteáz obsahuje aj neurotoxíny a naopak aj kobry majú vo svojom jede aj proteázy.

Najbežnejším príznakom pri uhryznutí hadom sú panika, strach, emočná nestabilita, ktoré možu vyvolať zvracanie, hnačku, závrate, kolaps, tachykardiu (rýchly pulz ), bledosť.
Televízia, literatúra a folklór su zodpovedné za to, že ludia si myslia, že okamžite po uštipnutí zomrú.
Aj uhryznutia, kedy nedošlo k uvoľneniu jedu do rany a uhryznutia nejedovatými druhými sú nebezpečné – môže dôjsť k infekcii rany (najhoršie tetanus).

Prvá pomoc pri uhryznutí hadom všeobecne:
1. Chráňte obeť aj seba pred ďalším uhryznutím. Identifikácia hada je vhodná, ale je zbytočné zdržovať sa jeho chytaním.

2. Minimalizovať vstrebávanie jedu – udržať uhryznutého člověka v kľude, nepripustiť paniku a zariadiť transport do zdravotníckeho zariadenia, kde býva k dispozícií sérum proti hadiemu jedu. Postihnutý by sa mal počas transportu čo najmenej pohybovať (vhodné sú nosítka), končatina by mala byť imobilizovaná dlahou a mala by byť polohovaná pod úrovňou srdca.
Ranu nechať voľne krvácať.

3. Nedávať nič piť ani jesť. Platí to najmä pre alkohol – ten spôsobí roztiahnutie ciev a urýchli vstrebanie jedu, nedávať stimulanciá (kofeín) ani lieky proti bolesti bez porady s lekárom.

4. Odstrániť predmety, ktoré by mohli ohroziť prekrvenie končatiny v prípade opuchu (prstene, náramky, hodinky, topánky ,atď.)

Veľa organizácii vrátane Amerického Červeného Kríža doporučuje umyť ranu mydlom a vodou, napriek tomu sa o to nepokúšajte (zbytočná masáž postihnutého miesta), stačí jednoduchá dezinfekcia.
Pozn: Použitie séra proti hadiemu jedu nie je rutinné, to znamená, že sérum sa nepodá každému, kto bol uhryznutý. Sérum sa vyrába tak, že sa veľkým zvieratám (koňom) aplikujú postupne sa zvyšujúce dávky hadieho jedu. Zvieratá si na jed vytvoria protilátky, odoberie sa im krv, z ktorej sa protilátky extrahujú. Podanie cudzorodej bielkoviny (konskej protilátky) človeku môže vyvolať život ohrozujúcu celkovú alergickú reakciu (anafylaxiu) alebo s odstupom času tzv. sérovú chrobu. Preto sa sérum podáva pod lekárskym dohľadom a len v ťažkých prípadoch otravy, po dôkladnom zvážení výhod a nevýhod podania.

Tlaková imobilizácia
Metóda vyvinutá v roku 1978 Struanom Sutherlandom je vysoko efektívna pre uhryznutie hadmi s neurotoxickým jedom ako je väčšina kobier. Zmyslom metódy je zadržať jed v uštipnutej končatine a zabránit jeho šíreniu cez lymfatický systém k životne dôležitým orgánom. Metóda má dve zložky: bandáž na zabránenie prúdeniu lymfy a imobilizáciu končatiny dlahou – aby svalová činnosť nepomáhala pumpovať krv z končatiny.
Bandáž sa robí najvhodnejšie elastickým obväzom tak, že sa začne 4-10 cm nad miestom uhryznutia (medzi ranou a srdcom) a postupuje sa smerom k srdcu, po pár otáčkách sa začneme obväzom vracať smerom k rane, postupujeme cez ňu ďalej až k dlani alebo nohe.
Končatina je potom umiestnená do šatky alebo na dlahu. Bandáž by mala byť pod takým tlakom asi ako keď sa obväzuje podvrtnutý členok, nesmie obmedzovať prúdenie krvi alebo byť nepríjemná. Opuch pod miestom bandáže, ktorý vznikne po dlhšom čase, je prirodzeným dôsledkom použitia tejto metódy. Metódu treba použiť tak rýchlo ako sa len dá, nemá sa čakať kým sa začnú prejavovať účinky jedu. Keď sa bandáž raz priloží, tak by mala zostať priložená až do príchodu do nemocnice. Metóda je taká efektívna, že celkové príznaky spôsobené jedom sa môžu oddialit až o 24 hodín.
Táto metóda nie je vhodná pri uhryznutí hadom s jedom obsahujúcim hlavne proteázy, čiže nie je vhodná pri uhryznutí zmijou, lebo jed sa koncentruje na jednom mieste a končatina by mohla byť tak poškodená , že by bola nutná aj amputácia. Podľa posledných imformácii však autority v obore túto metódu doporučujú aj pri proteázovom jede v prípade, že transport potrvá dlho (radšej obetovať končatinu ako život, v prípade že sa jed do rany nedostal, sa vôbec nič nestane ak bandáž bude priložená) .

Vyčerpávajúce info v angličtine : www.snakebite-firstaid.com
Zastaralé metódy ktoré prinášajú viac škody než úžitku:
• aplikácia škrtidla na končatinu
• narezávanie rany
• aplikácia hypermangánu
• používanie elektrošokov ?
• vysávanie jedu ústami alebo rôznymi pumpičkami
• aplikácia ľadu alebo nadmerné chladenie na miesto uhryznutia
• ponáranie končatiny do teplej vody alebo kyslej smotany ?

Ďalšie zdroje informácií:
http://www.umm.edu/non_trauma/snake.htm
http://www.medicina.cz/verejne/rubrika.dss?s_rub=205&s_sv=1
http://en.wikipedia.org/wiki/Snake_bite
http://cs.wikipedia.org/wiki/Uštknutí_hadem

Napsal/a: autor Kubo

Toto taky stojí za přečtení!

Tipy na dárky pro děti podle věku – zabaví se a rozvinou dovednosti

Lámete si hlavu s tím, co potěší nastávající, novopečené či už ostřílené rodiče, respektive jejich děti? Přečtěte si naše

Čtu dál →

Co pomáhá na dětský kašel?

Listy opadaly, teploty se střídají, vládu nad počasím převzal podzim. Děti tráví několik hodin denně v kolektivu, kde není nouze

Čtu dál →

Venkovní únikové hry Hunter Games: objevte parádní zábavu

Baví vás klasické únikovky? Vzrušující příběhy a plnění úkolů? Přemýšlíte, kde se dá zažít ta nejlepší úniková hra v

Čtu dál →

Co na to říkáte?

Vaši e-mailovou adresu si necháme pro sebe.

Sdílet
Sdílet
TOPlist