Malí lakomci

Rubrika: Vývoj a výchova batolete

  1. Dvojročné dieťa ešte nie je pripravené na požičiavanie.

Toto je ďalší fakt. Problémy s požičiavaním miznú až okolo štyroch rokov. Vtedy si je dieťa už svojim vlastníctvom natoľko isté, že svoje veci požičia. Ale až okolo 6-7 rokov deti úplne pochopia, ako sa deliť a spoločne hrať. 

  1. Deti nevedia, čo znamená slovo požičať.

Musia sa to naučiť. Nevedia, že niekomu niečo dám a ten mi to neskôr vráti. Učte ich to, ale nemoralizujte. Nie je správne ani nesprávne, ak požičia či nepožičia. Je predsa super, že dieťa si vie povedať NIE. Koľkí z nás sa to v dospelosti nanovo učíme?

„Počúvajte“ svoje deti.

Ja som napríklad nedávno pochopila, že keď hovorí „MOJE“ na veci, ktoré jej nepatria, myslí tým len, že to teraz má a nedá, lebo sa s tým chce hrať. Nemusím jej dávať prednášku o tom, že jej to nepatrí, a komu to vlastne patrí a že sa musia hrať spoločne. Ona to vie.

My rodičia máme strach

Ak máte problém ustáť tieto situácie, spýtajte sa sami seba:

„Prečo neviem rešpektovať rozhodnutie svojho dieťaťa nepožičať hračku?“

Zistíte, že je za tým strach.

  • Strach z budúcnosti. S lakomcom sa nikto nechce hrať. Bude outsider, nebude mať kamarátov. – Verte mi, to že v 3 rokoch nepožičia hračku, neznamená, že bude v dospelosti žiť na okraji spoločnosti.
  • Strach, že nás budú ohovárať. Neviem si vychovať dieťa, nechceme požičať hračky, som hrozná matka. Je ťažké nepodľahnúť tlaku okolia. – Je pre vás dôležitejšie, čo si o vás pomyslia, alebo dôvera vášho dieťaťa?
  • Strach z emócií. Rýchlo konáme, aby sme sa vyhli konfliktom, kriku a plaču. Dieťa potrebuje spoznávať svoje emócie a rodičia sa ich boja. Ako sa majú naučiť s emóciami pracovať? Kto bude ich vzorom?

Humor

Na záver už len jedna dôležitá vec – humor. Tým nemyslím zosmiešňovanie detí alebo zabávanie sa na ich úkor. Tým myslím nadhľad, vnútorné nastavenie. Nedávať detským konfliktom takú vážnosť a tragičnosť. Nemusíme hneď utekať robiť rozhodcov a dožadovať sa spravodlivosti pre všetkých. Nechajte ich, nech si to vyriešia medzi sebou. Nech si aj pokričia a poplačú. Raz si vyskúšajú rolu slabších, inokedy silnejších. Reagujte, až keď vašu pomoc potrebujú. Dieťa vyrastie a aj tak časom zistí, že nič na tejto planéte nám nepatrí. Ani naše telo.

A ak máte silno nepožičiavace obdobie, obmedzte návštevy. Nemusí sa naučiť všetko hneď. Neriaďte sa tým „čo by sa malo“ (Mal by sa stretávať s inými deťmi….), ale rozhodujte sa tak, aby vám bolo spolu dobre.

My sme istú dobu chodili len ihrisko, o ktorom sme vedeli, že je vždy prázdne. Boli sme tam len my a pes. 🙂
2 z 2

Toto taky stojí za přečtení!

Kam s dětmi za lyžováním? V italském středisku Passo Tonale děti milují!

Italové děti milují, to je obecně známo. A udělají pro ně první poslední. Lyžařské středisko Passo Tonale vás o

Čtu dál →
Jak dětem ulevit od ucpaného nosu

Jak dětem jednoduše ulevíte od ucpaného nosu

Milé maminky, jsou Vaše děti často nachlazené? Teče jim z nosu, v noci mají ucpaný nos a těžce se jim dýchá? Pomozte

Čtu dál →

Môžem dať dieťatku jesť hocičo?

Môžem dať dieťatku pribináčika? Alebo zákusok? Alebo kupovanú nočnú kašu? V mamičkovských internetových skupinách sa pravidelne objavujú otázky, či to alebo

Čtu dál →

Odpovědi, názory, dotazy, postřehy čtenářů (2 vyjádření)

  • Jo, ono za tým je náš strach, z toho, čo si o nás pomyslia. Taký dávame aj vzor našim deťom. Konať tak, aby o nás nehovorili nič zlé. A často je to len naša domnienka, že to tak bude. Je ťažké z toho vystúpiť, je to cesta 🙂

  • Petra Vymětalová

    Když jsem připravovala tento článek ke zveřejnění, došla mi ještě jedna věc. Za dětskou „lakotou“ dost možná stojí i to, že v podobných situacích chceme naprosto protichůdné řešení. Když si jiné dítě vezme jejich hračku, tváříme se, že to je v pořádku. Když si naše dítě naopak bere cizí hračku, tlačíme na něj, aby ji hned vrátilo, protože „to se přece nedělá“.
    Kdo se v tom pak má vyznat…

Co na to říkáte?

Vaši e-mailovou adresu si necháme pro sebe.

Sdílet
Sdílet
TOPlist