Náš první let letadlem

Dobry den, som Slovenka zijuca v Cechach a mam dve deticky, Kubika 4 roky a Kristynku 3 roky. Spolocne sme sa letecky vybrali na Slovensko a rada by som sa s Vami podelila o pocity z ich prveho letu… naozaj hotova komedia…

Vosli sme do lietadla, deti videli volne sedacky, tak sa jeden rozbehol napravo, druhy nalavo. Usadili sa kazdy pri okne na svojej strane, dali si pred seba batuzky a cumeli z okna. Ja som stala v ulicke, volala som na nich… a bolo ocividne, ze si rozpravam sama pre seba. Za mnou sora lidi, ktori sa chceli usadit a deti nic… v pohode sedeli na cudzich miestach, podla mna ani nezaregistrovali, ze im cely cas vykladam, aby sme sa sli usadit na nase miesta. Tak som „zhrabla“ najprv Kristy, pak Kubu a sup ulickou dalej. Mali sme celu trojku, takze samozrejme len jedno okno – po hlasitej bitke vyhral silnejsi, teda Kuba – Kristy to samozrejme komentovala po svojom „si pri okne, ale si posraty“ no a to bola faza, kedy uz nas zacala registrovat vacsina osadenstva lietadla. Dala som im prvy bonbon, aby sa trochu skludnili – zabralo – ale len na chvilku. Zacala som im rozpravat o tom, ako to bude v lietadle prebiehat, co maju robit, keby im zalahlo v uskach – ze maju preglgat, popripade si chytit nostek a fuknut don – predviedla som im to – ale to som nemala robit… zacali sa hrozne smiat a nasledne salit, kricat… tak som im dala druhy bonbon… zase sa chvilku skludnili. Pak kapitan zahlasil, ze musime este 20 min cakat, kym nam povolia let, a to mi hlavou preblesklo, ze tak dlho nemozeme cakat, ved tolko bonbonov zase so sebou nemam. Opat zacala bitka o okno… nielen rucna, ale i slovna. Som presvedcena, ze v tom momente uz o nas vedeli vsetci v lietadle…prisla k nam letuska a povedala detom, ze v lietadle musime byt tisko, pretoze inak nepoletime.  Nezabralo to, a tak som sa snazila ich zabavit, ukazala som im, ako funguju tie stolecky a dala som im do ruk vsetky mozne brozurky, ktore tam boli poruke. Trosku citali, vydrzali takto opat par min. A pak – ani neviem, kto z nich to vyvolal, ale zrazu sa zacali tymi brozurkami mlatit, opat zacali kricat a plakat. A pak uz tie brozurky lietali i k susedom. Mali jedine stastie, ze boli prikurtovani, pretoze inak by moja ruka urcite pristala na ich zadkoch. Nedali sa vobec ukludnit, nezabral ani dalsi bonbon. Prisla opat letuska so zdvihnutym prstom a vazne im opat povedala, ze tu nemozu tak kricat. Nastastie sme v tej chvili zacali stupat, to ich trochu prekvapilo – ten tlak, ale Kubik pozrel z okna a ked uvidel, ze sa vsetko pod nim zmensuje, tak sa zacal silene smiat. Samozrejme „bambula, pozri, ake je vsetko male, chachacha“ … a tak nasledoval dalsi krik a bitka o miesto pri okne. Kubik na to reagoval tak, ze si vrazil celu hlavu do okna, aby mal od Kristy uz konecne pokoj – takze pak ona nevidela uz lauter nic. Este chvillku to zvysenym hlasom komentovala – opat vyberanym slovnikom – naozaj nikoho v lietadle nebolo pocut, iba nas.
No a pak si Kristy spomenula, ze uz davno nebola curat (v poslednej polhodinke na letisku „len 3x“) a tak sme sa vybrali napriec celym lietadlom na toalety. Kristy bola nadsena tym, ake je to tam vsetko malinke a ako je to vsetko poruke – splachovadlo, umyvadlo, ako na vsetko sama dosiahne – jej ruky boli proste vsade…
Vratili sme sa na miesto a letusky zacali servirovat dzus a sendvic. Polka dzusu hned skoncila na Kristynkinom rukave a stolceku, zbytok sa podarilo zachranit. Obaja zacali papat. Videla som, ze Kristy ten sendvic moc nejde a uz vymysla coby, a tak sme si pre uspech opat zopakovali tu cestu na toaletu. Ale to uz som ju k nicomu nepustila a kym som to tam po nej upratala, tak mila Kristy stala pri nudzovom vychode a snazila sa tam otacat nejakou packou. Letuska bola rychlejsia ako ja, pohrozila jej „tytyty“ a vravela, ze sa mame vratit na miesto, pretoze Kubik zatial vylial dzus – bola pri nom uz druha letuska. Cely dzus skoncil na stole a kapalo to zo stola na zem. Nastastie Kubik z toho vyviazol uplne suchy, kapalo to okolo neho, akurat si to odniesol jeho sendvic, pretoze bol uplne premoceny, takze sa uz nedal jest. A tak Kubik povedal Kristy, ze by sa s nim mala o jej sendvic podelit… na co Kristy hned reagovala, ze ani nahodou, pretoze ju nepustil k oknu – a zacala dalsia bitka. Opat prisla letuska, urobila „tytyty“, „budte tisko, pretoze inak budem musiet zavolat pana kapitana“ – povedala im, ze ked nebudu tisko, kapitan nebude moct ridit a mozeme takto spadnut na zem – Kubik pozrel z okna a hned bol ticho . Kristyne som musela ucpat pusu sendvicom. Chvilku bolo konecne ticho, a pak sme zacali klesat smerom na Kosice. A Kristy zacala kricat na cele lietadlo „uz padame“ „uz padame“ 🙂 Ja som z nej nemohla… skoro cely cas sa jej pusa nezatvorila a pomaly co slovo, to nejaka perla….
Pristali sme na letisku – pristavanie uplne v pohode, deti sa opat salili a smiali a kazdy, kto pri vystupovani prechadzal okolo nas, si nas obzeral. To bola riadna komedia.
Na letisku si Kristy sadla na pas, po ktorom je dopravovana batozina. Bol vypnuty, nedala si povedat, ze ma zliezt. Pak sa spustil a Kristy v ten den pristala na zemi druhykrat:-)
Tot Kristynkin a Kubikov prvy let lietadlom. Mozno este par min letu naviac a poznam sa osobne i s kapitanom, kto vie? 🙂
Majte sa krasne.
Vasa citatelka,
Tina

Napsal/a: Tinabsk