Keď dieťatko odmieta nočník…

Teší ma, že chodenie na nočník u nás prebieha bez plaču a protestov. Takto sme to s dcérkou zvládli…

Zo skúseností okolia som vedela, že násilné nútenie na nočník nemá zmysel. Situáciu to len zhorší – dieťa získa averziu, priam odpor, odmieta spolupracovať, kričí, plače, hnevá sa.

V prvom rade bude dôležité, aby sa dieťatko s nočníkom „skamarátilo“ a nevnímalo ho ako nepriateľa. (Je dobré, ak si nočník dieťa samo vyberie v obchode). Nám sa osvedčil zvukový nočník, ktorý nás hneď upozorní, keď sa doňho Saška vyciká (a jej sa zase páči melódia, ktorá pri tom hrá).

Potom umiestnite nočník niekam na dosah a cez deň sa môžte s ním hrať. (My sme s dcérkou dali napr. „vycikať“ bábiku, potom macíka – aby pochopila, na čo slúži). Kľudne nechajte deti, aby si naň sadli najprv oblečené, aj to už bude krok k úspechu. Ukážte im obrázky v knižke, kde dieťatko sedí na nočníku a porozprávajte si o tom poučnú rozprávku.

Ak vycítite, že už je správny čas, posaďte dieťatko na nočník bez plienočky. Buďte pri ňom, rozprávajte mu, alebo sa pritom hrajte, smejte – skrátka sa snažte, aby bol preňho čas strávený na nočníku príjemný. Nenechajte ho tam pridlho a nezabudnite ho pochávliť (aj keď sa nevyciká).

Keď sa mu to však podarí, zatlieskajte mu a povedzte, aký je už veľký šikovný chlapček / šikovné dievčatko. Určite ho úspech a Vaša reakcia budú motivovať. Môžete mu nakresliť aj plagátik, kde mu za každé vycikanie dáte nálepku, alebo ho odmeňte napr. obrázkom.

My máme dobré skúsenosti aj so zmenšujúcou doskou na WC. Je položená vedľa nočníka a Sašku vždy necháme, nech si sama vyberie, kde sa vyciká. Možno sa Vašej ratolesti práve toto sedátko zapáči viac, bude sa cítiť ako „dospelák“

Hlavne nezabúdajte, že prílišná snaha môže škodiť, preto prvotné neúspechy berte s nadhľadom a humorom. Určite sa to podarí, chce to len trpezlivosť! Držím palce!

---